Na čo nám slúži imunitný systém

Základnou funkciou imunitného systému je obrana organizmu proti cudzorodým látkam.  Jeho dôležitou úlohou je nielen ochrana voči vonkajším škodlivinám, ale aj proti vnútorným vplyvom ako sú poškodené, či staré bunky. 

Medzi centrálne orgány imunitného systému patria:

  • týmus (detská žľaza)
  • kostná dreň.

Periférne orgány sú:

  • slezina
  • lymfatické uzliny
  • mandle
  • lymfatické tkanivo v dýchacom a tráviacom ústrojenstve.

Bunky imunitného systému sa u dieťatka vyvíjajú už v tele matky.  V priebehu prvých rokov života sa imunitný systém vyvíja, stabilizuje sa zloženie protilátok, preto môžu byť malé deti častejšie choré.

Imunitný systém tvorí súbor buniek a orgánov, ktoré spolupracujú na obrane organizmu proti cudzorodým zárodkom. Orgány imunity sa nachádzajú v celom tele a spolu s nervovým, srdcovým, pohybovým a tráviacim systémom zaisťujú harmonickú činnosť organizmu ako celku.

Keď sa imunitné bunky stretnú s cudzou látkou, začnú produkovať chemické látky. No a práve tieto látky umožňujú bunkám regulovať svoj vlastný rast a správanie, zmobilizovať ďalšie bunky a nasmerovať ich na problematické, postihnuté miesta. Ak imunita zlyhá alebo je oslabená, môžeme ochorieť – časté prechladnutia, chrípka, alergia, zápal kĺbov (artritída) ale aj nádorové ochorenie.

Rozlišujeme prirodzenú a získanú imunitu

Prvú obrannú líniu tvorí prirodzená imunita

Prirodzená imunita je daná geneticky (nešpecifická, vrodená imunita). Koža a sliznice sú základné bariéry s obrannou schopnosťou. Vrodená imunita umožňuje človeku brániť sa proti škodlivinám zvonku a rôznym choroboplodným zárodkom od narodenia.

Druhú obrannú líniu predstavuje získaná imunita

Získaná imunita sa formuje v priebehu života na základe kontaktu s cudzorodými látkami (napr. baktériami), ktoré nezlikvidovala prvá (prirodzená) obranná línia.

Po prvom stretnutí s novým mikróbom špecializované bunky (tzv. B-lymfocyty) sprostredkujú tvorbu protilátok a spúšťajú celý rad mechanizmov, ktorých výsledkom je likvidácia telu cudzích buniek.

B-lymfocyty majú „pamäť“ a pri ďalšom kontakte s uvedenými bunkami sú schopné reagovať rýchlejšie.

Zložka imunity založená na tvorbe protilátok sa nazýva látková imunita.

Druhú zložku, bunkovú imunitu, zabezpečujú dva typy buniek: tzv. T-lymfocyty alebo pomocné bunky („helpers“), ktoré rozpoznajú cudzie bunky a zabíjačské NK-bunky („natural killers“), ktoré ich zničia. NK-bunky sú významné najmä v obrane proti vírusom a nádorom.

Komplexný obranný systém

Imunita funguje na základe spolupráce viacerých zložiek imunity. Ak však imunitnému systému chýba jedna alebo viacero zložiek, výsledkom je imunodeficientný (nedostatočný) stav. Tento stav môže byť vrodený alebo získaný. Získaný znamená, že môže vzniknúť napríklad počas infekcie, keď bol organizmus oslabený.

Porucha imunitného systému

V súčasnosti trpí poruchou imunitného systému každý tretí človek, pričom 70 % z nich má rôzne alergické ochorenia. Preto sa v dnešnej dobe stáva nevyhnutnou prevencia, či už formou otužovania, užívania vitamínov, minerálov a rôznych doplnkov výživy na podporu imunity.

Autor: MUDr. Lenka Balogová, PhD.
odborník v oblasti infektológie a cestovnej medicíny